História
Ako už bolo napísané, futbalová reprezentácia Bosny a Hercegoviny za sebou nemá príliš dlhú históriu. Vznik samostatnej bosnianskej reprezentácie sa datuje do roku 1993, kedy došlo k rozpadu bývalej Juhoslávie, krátko nato sa potom východoeurópska krajina stala členom FIFA a UEFA.Premiérový zápas odohrali bosnianski hráči na pôde Iránu, odkiaľ si priviezli víťazstvo 3: 1.
Postupne sa Bosna a Hercegovina zapojila do kvalifikačných bojov o majstrovstvá sveta a Európy, avšak na záverečný turnaj sa do tejto chvíle ani raz neprebojovala, pritom hneď dvakrát k tomu mala naozaj veľmi blízko. Prvýkrát to bolo pri kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2010, kedy si Bosna podržala druhú priečku za suverénnym Španielskom (jedenásťbodový náskok) a následne putovala do baráže, kde sa stretla s Portugalskom.Skúsenejší súper však oba zápasy opanoval najtesnejším možným rozdielom a bosnianski hráči sa tým pádom do Juhoafrickej republiky nepozreli.
Veľmi podobný scenár sa opakoval pred dvoma rokmi. Bosna a Hercegovina zaostala v skupinovej fáze za Francúzskom o púhy jeden jediný bod a znovu tak musela absolvovať zradnú baráž.Los si s východoeurópskeho štátu trochu zalaškoval a prisúdil bosnianskym hráčom opäť Portugalcov. Úvodný duel na bosnianskej pôde aj napriek miernu domáci prevahu vytúženú bránku neponúkol, odvetu na Estádio da Luz následne výrazne ovplyvnilo vylúčenie Senad Lulić, po ktorého odchode ešte pyrenejský celok stihol za štyridsať minút zaznamenať ďalšie štyri góly a konečným výsledkom 6: 2 nen echal nikoho na pochybách o zaslúženom postupe na ME.
Do tretice už to však Bosne predsa len vyšlo. Mužstvo okolo kanoniera ManCity Edina Džeka od samého začiatku valcoval jedného súpera za druhým a nakoniec si z prvej pozície zabezpečilo účasť na záverečnom turnaji.Druhí Gréci však nakoniec zaostávali iba o skóre, ktoré bolo z bosnianskeho pohľadu až neuveriteľné, keď tridsiatich vstrelenými gólom konkurovalo pouhopouhých šesť inkasovaných (Grécko naproti tomu malo skóre 12: 4).
Kvalifikácia
bosnianskej cestu do Brazílie už sme načali, teraz sa však na ňu môžeme pozrieť ešte trochu podrobnejšie. Safet sušiacich a jeho ovečky dostali jednu z hratelnějších skupín, kde mali byť najtvrdším orieškom už spomenutí Gréci a Slováci. Bosna a Hercegovina na rozjazd absolútne jednoznačne vyplanila Lichtenštajnsko, ktorému nasázela potupných osem kúskov (!) A len o štyri dni neskôr štyrmi g ólmi zaťažila bránku Lotyšska.Nasledovala bezgólová remíza na gréckej pôde a domáce výhry nad Litvou a práve Gréckom.
Po ďalšom ľahkom víťazstve v Lotyšsku už začínalo byť jasné, že by sa Bosna tentokrát na záverečný turnaj predsa len mohla kvalifikovať.Dobre rozohranú kvalifikáciu však potom nečakane skomplikovala porážka so Slovákmi, tím z Balkánu však následne slovenský prehru vrátil a následne ďalšími dvoma vyhranými zápasy udržal výsostné postavenie, vďaka ktorému sa premiérovo kvalifikoval na svetový šampionát.
Na koho sa zamerať: Edin Džeko
Pri pohľade na bosniansku súpisku sa nám pohľady snáď automaticky zameria na Edina Džeka, ktorého si väčšina slovenských fanúšikov čiastočne privlastňuje.Práve rodák zo Sarajeva je s istotou najväčšou hviezdou premiérového účastníka svetového majstrovstva a na Džeko bude ležať najväčšie diel zodpovednosti za úspec h alebo neúspech reprezentácie Bosny a Hercegoviny.
Futbalový životopis Edina Džeka je všeobecne veľmi známy, môžeme si ho však aspoň v skratke pripomenúť. Prvé futbalové krôčiky Edin urobil v Željezničar Sarajevo, kam ho na tréningy začal vodiť jeho otec, ktorý predtým taktiež hrával futbal na profesionálnej úrovni, ale z bosnianskej najvyššej súťaže sa ďalej nepozrel.Cez mládežnícke kategórie sa nádejný kanonier dostal až do prvého mužstva Željezničar, kde ho počas sezóny 2004/05 viedol český tréner Jiří Plíšek. Práve on následne priviedol vtedy 19-ročného Džeka do Českej republiky, konkrétne do Teplíc, kde mládežnícky reprezentant podpísal štvorročný kontrakt.
Ešte pred nástupom do teplického drese sa však Džeko ukázal na hosťovaní vo druholigovom Ústí nad Labem, kde pod vedením Jiřího Pliska počas 15 jesenných zápasov nastrieľal šesť gólov a na zimnú prípravu už putoval späť do Teplíc. Na jar si odkrútil debut na českej najvyššej úrovni a do štatistík si zapísal tri góly.Naplno však bosniansky Suter zažiaril počas nadchádzajúcej sezóny, kedy dokázal streliť trinásť gólov a okrem ocenenie pre najlepšieho cudzinca Corgoň ligy si vyslúžil tiež záujem zahraničných klubov. Nakoniec počas leta 2007 predsa len zmenil dres, keď za zhruba 4 milióny eur putoval do nemeckého Wolfsburgu.
Tu sa Džeko okamžite adaptoval a postupne vytvoril s Brazílčanom Grafitem doslova smrteľné útočné duo, ktoré rozvracala jednu bundesligovou defenzívne hrádza za druhou . Vo svojej druhej sezóne s VfL po skvelom jari prekvapivo získal cenenou Meisterschale a sezónu 2009/10 pre zmenu zakončil ako najlepší bundesligový strelec (22 gólov).Na začiatku ďalšieho ročníka sa stal Džeko historicky najlepším ligovým strelcom Wolfsburgu, keď s 59 gólmi počas 96 stretnutí prekonal doterajší primát Diega Kl imowicz.
Tou dobou už však začínal byť automobilový celok Džeko tesný a bolo len otázkou času, kedy zamieri za lepším. Na jeseň stihol svojej bundesligovej konto vylepšiť o ďalších desať presných zápasov, počas zimnej prestávky ale za astronomických 32 miliónov eur prestúpil do ambiciózneho Manchestru City.Tu však Džeko na svoje gólové manévre z Nemecka okamžite nenadviazal a za 15 ligových duelov si zapísal púhe dva góly.
Hneď od ďalšieho ročníka sa však opäť stal postrachom súperových brankárov a trikrát po sebe si vylepšil počet ligových gólov, vzhľadom ku končiace zmluve sa však pozvoľna opätovne začína špekulovať o jeho odchode. Džeko pochopiteľne so železnou pravidelnosťou reprezentuje, keď za 61 zápasov stihol nasádzať 33 gólov! Nikoho potom iste neprekvapí, že už trikrát získal ocenenie Idol Náci (Idol národa - pozn.red.), ktoré sa v Bosne a Hercegovine udeľuje futbalistovi roka .
Po skončení futbalovej kariéry by sa Džeko dosť možno uživil aj ako lingvista, plynne totiž zvláda hovoriť štyrmi jazykmi: bosensky, česky, nemecky a anglicky. Jeho obľúbeným klubom bol AC Miláno, kde hrával jeho vzor Andrej Ševčenko. Ukrajincův dres s číslom 7 stále zdobia jeho múr doma v Sarajeve. Edin Džeko je mimo iného bratranec Emir Spahić, súčasného kapitána bosnianskej reprezentácie.
Tréner: Safet sušiace
Na bosnianskej lavičke nájdeme jedno z tých menej známejších trénerských mien.Safet Sušice je však bývalým úspešným reprezentantom Bosny a Hercegoviny, za ktorú však po osamostatnení stihol odohrať obyčajné dva zápasy, predtým pochopiteľne nastupoval za Juhosláviu (54 zápasov a 21 gólov). Pod jeho menom sa potom objavujú najväčšie úspechy súčasnej bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorú vedie od konca roka 2009.
Sušičova futbalová kariéra začala v klube Kriv aja v meste Zavidovići, následne však jeho kroky smerovali do slávnejšieho FK Sarajevo, kde sa počas nasledujúcich 9 rokov stal doslova legendou.Ako ofenzívny stredopoliar s neobyčajným čuchom na góly stihol vo 221 zápasoch zaznamenať 85 gólov, stal sa najlepším strelcom juhoslovanskej ligy (17 gólov počas ročníka 1979/80) a ten istý rok bol ocenený ako juhoslovanský Futbalista roka.
Od roku 1982 potom obliekal dres parížskeho Saint-Germain, kde dokázal preraziť aj na európskej scéne. Sušiacich mal ako hráč šťastie na zranenia, vďaka čomu si dokázal udržať výkonnosť na veľmi vysokej úrovni aj po uplynutí 30 narodenín. Za PSG stihol medzi rokmi 1982 až 1991 úctyhodných 96 gólov a navrch pridal 61 asistencií.Posledný rok aktívnej hráčskej kariéry následne sušiace odohral za Red Star Saint-Quen, tou dobou už však mal jasno, že sa chce stať trénerom.
Trénerské pôsobenie začal v Cannes, cez Istanbulspor a krátku anabázu v Al-Hilal sa potom dostal do Konyaspor, po ďalších tureckých kluboch Ankaragücü, Rizespor a Ankaraspor nakoniec zakotvil u bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorá vtedy mala za sebou neúspešnú baráž s Portugalskom o postup na majstrovstvá sveta 2010. Počas kvalifikácie o nadchádzajúce Euro to po sérii zlých výsledkov nevyzeralo sa sušiace ktovieako ružovo, avšak nakoniec dostal dôveru, za ktorú sa teraz odvďačil postupom na MS do Brazílie.Pred desiatimi rokmi bol Safet sušiace zvolený ako najvýraznejší bosniansky hráč za posledných 50 rokov.
Prednosti
Jednoznačne útok. A to rozhodne nejde iba o osobu Edina Džeka, ktorý na seba logicky strháva najväčšiu pozornosť, ale aj Vedad Ibišević dlhodobo preukazuje na bundesligových trávnikoch svoje nesporné kvality a spoločne sa Salihovičem, Misimoviča a Pjanićem dokážu rozobrať prakticky každú obranu.Výhodou vyššie zmienených hr áčov je tiež skvelá zohratosť, lebo spolu pomerne dlho pôsobili na klubovej úrovni (Misimoviča a Džeko vo Wolfsburgu, Salihović a Ibišević spoločne hrali za Hoffenheim atď.).
Pri zmienke skóre z kvalifikácia (30: 6 ) je stávka na ofenzívnu stránku hry na prvý pohľad jednoznačná, avšak ani obrana rozhodne nezaostáva. Kapitán Emir Spahić aj vo svojich takmer 34 rokoch preukazuje kvality v Leverkusene, kde okrem iného dokázal posadiť na lavičku nádejného Philipp Wollscheid.Tiež Mujdža, Kolašinac alebo Bičakčić patrí medzi bundesligovej stálice a to nehovoriac o Begovic, ktorý patrí medzi najspoľahlivejšie brankára Premier League, kde chytá za Stoke.
Slabiny
Mínusom môže byť a zrejme aj bude prakticky nulová skúsenosť z podobných reprezentačných akcií, ktorú by ale čiastočne mala zmazať protřelost niektorých hráčov z klubovej úrovne a najmä potom osoba Safety Sušiče, ktorý už mnohokr� �t preukázal, že je naozaj skvelým stratégom.
Predpokladaná zostava
Asmir Begović - Mensur Mujdža, Ermin Bičakčić, Emir Spahić, Senad Lulić - Haris Medunjanin - Miraj Pjanić, sejad salihović - zvjezdan misimović - Vedad Ibišević , Edin Džeko
Jednu veľkú premiéru prežije na majstrovstvách sveta v Brazílii reprezentácie Bosny a Hercegoviny, ktorá sa vo svojej pomerne krátkej histórii ukáže na záverečnom turnaji vôbec prvýkrát!V skupine s Argentínou, Nigériou a Iránom sa potom rozhodne musí pobiť o postup.
História
Ako už bolo napísané, futbalová reprezentácia Bosny a Hercegoviny za sebou nemá príliš dlhú históriu. Vznik samostatnej bosnianskej reprezentácie sa datuje do roku 1993, kedy došlo k rozpadu bývalej Juhoslávie, krátko nato sa potom východoeurópska krajina stala členom FIFA a U EFA.Premiérový zápas odohrali bosnianski hráči na pôde Iránu, odkiaľ si priviezli víťazstvo 3: 1.
Postupne sa Bosna a Hercegovina zapojila do kvalifikačných bojov o majstrovstvá sveta a Európy, avšak na záverečný turnaj sa do tejto chvíle ani raz neprebojovala, pritom hneď dvakrát k tomu mala naozaj veľmi blízko. Prvýkrát to bolo pri kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2010, kedy si Bosna podržala druhú priečku za suverénnym Španielskom (jedenásťbodový náskok) a následne putovala do baráže, kde sa stretla s Portugalskom.Skúsenejší súper však oba zápasy opanoval najtesnejším možným rozdielom a bosnianski hráči sa tým pádom do Juhoafrickej republiky nepozreli.
Veľmi podobný scenár sa opakoval pred dvoma rokmi. Bosna a Hercegovina zaostala v skupinovej fáze za Francúzskom o púhy jeden jediný bod a znovu tak musela absolvovať zradnú baráž.Los si s východoeurópskeho štátu trochu zalaškoval a prisúdil b osnianskym hráčom opäť Portugalcov. Úvodný duel na bosnianskej pôde aj napriek miernu domáci prevahu vytúženú bránku neponúkol, odvetu na Estádio da Luz následne výrazne ovplyvnilo vylúčenie Senad Lulić, po ktorého odchode ešte pyrenejský celok stihol za štyridsať minút zaznamenať ďalšie štyri góly a konečným výsledkom 6: 2 nenechal nikoho na pochybách o zaslúženom postupe na ME.
Do tretice už to však Bosne predsa len vyšlo. Mužstvo okolo kanoniera ManCity Edina Džeka od samého začiatku valcoval jedného súpera za druhým a nakoniec si z prvej pozície zabezpečilo účasť na záverečnom turnaji.Druhí Gréci však nakoniec zaostávali iba o skóre, ktoré bolo z bosnianskeho pohľadu až neuveriteľné, keď tridsiatich vstrelenými gólom konkurovalo pouhopouhých šesť inkasovaných (Grécko naproti tomu malo skóre 12: 4).
Kvalifikácia
bosnianskej cestu do Brazílie už sme načali, teraz sa však na ňu môžeme pozrieť ešte trochu podrobnejšie. Safet sušiacich a jeho ovečky dostali jednu z hratelnějších skupín, kde mali byť najtvrdším orieškom už spomenutí Gréci a Slováci. Bosna a Hercegovina na rozjazd absolútne jednoznačne vyplanila Lichtenštajnsko, ktorému nasázela potupných osem kúskov (!) A len o štyri dni neskôr štyrmi gólmi zaťažila bránku Lotyšska.Nasledovala bezgólová remíza na gréckej pôde a domáce výhry nad Litvou a práve Gréckom.
Po ďalšom ľahkom víťazstve v Lotyšsku už začínalo byť jasné, že by sa Bosna tentokrát na záverečný turnaj predsa len mohla kvalifikovať.Dobre rozohranú kvalifikáciu však potom nečakane skomplikovala porážka so Slovákmi, tím z Balkánu však následne slovenský prehru vrátil a následne ďalšími dvoma vyhranými zápasy udržal výsostné postavenie, vďaka ktorému sa premiérovo kvalifikoval na svetový šampionát.
Na koho sa zamerať: Edin Džek o
Pri pohľade na bosniansku súpisku sa nám pohľady snáď automaticky zameria na Edina Džeka, ktorého si väčšina slovenských fanúšikov čiastočne privlastňuje.Práve rodák zo Sarajeva je s istotou najväčšou hviezdou premiérového účastníka svetového majstrovstva a na Džeko bude ležať najväčšie diel zodpovednosti za úspech alebo neúspech reprezentácie Bosny a Hercegoviny.
Futbalový životopis Edina Džeka je všeobecne veľmi známy, môžeme si ho však aspoň v skratke pripomenúť. Prvé futbalové krôčiky Edin urobil v Željezničar Sarajevo, kam ho na tréningy začal vodiť jeho otec, ktorý predtým taktiež hrával futbal na profesionálnej úrovni, ale z bosnianskej najvyššej súťaže sa ďalej nepozrel.Cez mládežnícke kategórie sa nádejný kanonier dostal až do prvého mužstva Željezničar, kde ho počas sezóny 2004/05 viedol český tréner Jiří Plíšek. Práve on následne priviedol vtedy 19-ročnéh o Džeka do Českej republiky, konkrétne do Teplíc, kde mládežnícky reprezentant podpísal štvorročný kontrakt.
Ešte pred nástupom do teplického drese sa však Džeko ukázal na hosťovaní vo druholigovom Ústí nad Labem, kde pod vedením Jiřího Pliska počas 15 jesenných zápasov nastrieľal šesť gólov a na zimnú prípravu už putoval späť do Teplíc. Na jar si odkrútil debut na českej najvyššej úrovni a do štatistík si zapísal tri góly.Naplno však bosniansky Suter zažiaril počas nadchádzajúcej sezóny, kedy dokázal streliť trinásť gólov a okrem ocenenie pre najlepšieho cudzinca Corgoň ligy si vyslúžil tiež záujem zahraničných klubov. Nakoniec počas leta 2007 predsa len zmenil dres, keď za zhruba 4 milióny eur putoval do nemeckého Wolfsburgu.
Tu sa Džeko okamžite adaptoval a postupne vytvoril s Brazílčanom Grafitem doslova smrteľné útočné duo, ktoré rozvracala jednu bundesligovou defenzívne hrádza za druhou . Vo svojej druhej sezóne s VfL po skvelom jari prekvapivo získal cenenou Meisterschale a sezónu 2009/10 pre zmenu zakončil ako najlepší bundesligový strelec (22 gólov).Na začiatku ďalšieho ročníka sa stal Džeko historicky najlepším ligovým strelcom Wolfsburgu, keď s 59 gólmi počas 96 stretnutí prekonal doterajší primát Diega Klimowicz.
Tou dobou už však začínal byť automobilový celok Džeko tesný a bolo len otázkou času, kedy zamieri za lepším. Na jeseň stihol svojej bundesligovej konto vylepšiť o ďalších desať presných zápasov, počas zimnej prestávky ale za astronomických 32 miliónov eur prestúpil do ambiciózneho Manchestru City.Tu však Džeko na svoje gólové manévre z Nemecka okamžite nenadviazal a za 15 ligových duelov si zapísal púhe dva góly.
Hneď od ďalšieho ročníka sa však opäť stal postrachom súperových brankárov a trikrát po sebe si vylepšil počet ligových gólov, vzhľadom ku končiace zmluve sa však pozvoľna opätovne začína špekulovať o jeho odchode. Džeko pochopiteľne so železnou pravidelnosťou reprezentuje, keď za 61 zápasov stihol nasádzať 33 gólov! Nikoho potom iste neprekvapí, že už trikrát získal ocenenie Idol Náci (Idol národa - pozn.red.), ktoré sa v Bosne a Hercegovine udeľuje futbalistovi roka.
Po skončení futbalovej kariéry by sa Džeko dosť možno uživil aj ako lingvista, plynne totiž zvláda hovoriť štyrmi jazykmi: bosensky, česky, nemecky a anglicky. Jeho obľúbeným klubom bol AC Miláno, kde hrával jeho vzor Andrej Ševčenko. Ukrajincův dres s číslom 7 stále zdobia jeho múr doma v Sarajeve. Edin Džeko je mimo iného bratranec Emir Spahić, súčasného kapitána bosnianskej reprezentácie.
Tréner: Safet sušiace
Na bosnianskej lavičke nájdeme jedno z tých menej známejších trénerských mien.Safet Sušice je však bývalým úspešným reprezentantom Bosn y a Hercegoviny, za ktorú však po osamostatnení stihol odohrať obyčajné dva zápasy, predtým pochopiteľne nastupoval za Juhosláviu (54 zápasov a 21 gólov). Pod jeho menom sa potom objavujú najväčšie úspechy súčasnej bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorú vedie od konca roka 2009.
Sušičova futbalová kariéra začala v klube Krivaja v meste Zavidovići, následne však jeho kroky smerovali do slávnejšieho FK Sarajevo, kde sa počas nasledujúcich 9 rokov stal doslova legendou.Ako ofenzívny stredopoliar s neobyčajným čuchom na góly stihol vo 221 zápasoch zaznamenať 85 gólov, stal sa najlepším strelcom juhoslovanskej ligy (17 gólov počas ročníka 1979/80) a ten istý rok bol ocenený ako juhoslovanský Futbalista roka.
Od roku 1982 potom obliekal dres parížskeho Saint-Germain, kde dokázal preraziť aj na európskej scéne. Sušiacich mal ako hráč šťastie na zranenia, vďaka čomu si dokázal udržať výkonnosť na veľ mi vysokej úrovni aj po uplynutí 30 narodenín. Za PSG stihol medzi rokmi 1982 až 1991 úctyhodných 96 gólov a navrch pridal 61 asistencií.Posledný rok aktívnej hráčskej kariéry následne sušiace odohral za Red Star Saint-Quen, tou dobou už však mal jasno, že sa chce stať trénerom.
Trénerské pôsobenie začal v Cannes, cez Istanbulspor a krátku anabázu v Al-Hilal sa potom dostal do Konyaspor, po ďalších tureckých kluboch Ankaragücü, Rizespor a Ankaraspor nakoniec zakotvil u bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorá vtedy mala za sebou neúspešnú baráž s Portugalskom o postup na majstrovstvá sveta 2010. Počas kvalifikácie o nadchádzajúce Euro to po sérii zlých výsledkov nevyzeralo sa sušiace ktovieako ružovo, avšak nakoniec dostal dôveru, za ktorú sa teraz odvďačil postupom na MS do Brazílie.Pred desiatimi rokmi bol Safet sušiace zvolený ako najvýraznejší bosniansky hráč za posledných 50 rokov.
Prednosti
Jednoznačne útok. A to rozhodne nejde iba o osobu Edina Džeka, ktorý na seba logicky strháva najväčšiu pozornosť, ale aj Vedad Ibišević dlhodobo preukazuje na bundesligových trávnikoch svoje nesporné kvality a spoločne sa Salihovičem, Misimoviča a Pjanićem dokážu rozobrať prakticky každú obranu.Výhodou vyššie zmienených hráčov je tiež skvelá zohratosť, lebo spolu pomerne dlho pôsobili na klubovej úrovni (Misimoviča a Džeko vo Wolfsburgu, Salihović a Ibišević spoločne hrali za Hoffenheim atď.).
Pri zmienke skóre z kvalifikácia (30: 6 ) je stávka na ofenzívnu stránku hry na prvý pohľad jednoznačná, avšak ani obrana rozhodne nezaostáva. Kapitán Emir Spahić aj vo svojich takmer 34 rokoch preukazuje kvality v Leverkusene, kde okrem iného dokázal posadiť na lavičku nádejného Philipp Wollscheid.Tiež Mujdža, Kolašinac alebo Bičakčić patrí medzi bundesligovej stálice a to nehovoriac o Begovic, ktorý patrí medzi najspoľahlivejšie brankára Premier League, kde chytá za Stoke.
Slabiny
Mínusom môže byť a zrejme aj bude prakticky nulová skúsenosť z podobných reprezentačných akcií, ktorú by ale čiastočne mala zmazať protřelost niektorých hráčov z klubovej úrovne a najmä potom osoba Safety Sušiče, ktorý už mnohokrát preukázal, že je naozaj skvelým stratégom.
Predpokladaná zostava
Asmir Begović - Mensur Mujdža, Ermin Bičakčić, Emir Spahić, Senad Lulić - Haris Medunjanin - Miraj Pjanić, sejad salihović - zvjezdan misimović - Vedad Ibišević , Edin Džeko
História
Ako už bolo napísané, futbalová reprezentácia Bosny a Hercegoviny za sebou nemá príliš dlhú históriu. Vznik samostatnej bosnianskej reprezentácie sa datuje do roku 1993, kedy došlo k rozpadu bývalej Juhoslávie, krátko nato sa potom východoeurópska krajina stala členom FIFA a U EFA.Premiérový zápas odohrali bosnianski hráči na pôde Iránu, odkiaľ si priviezli víťazstvo 3: 1.
Postupne sa Bosna a Hercegovina zapojila do kvalifikačných bojov o majstrovstvá sveta a Európy, avšak na záverečný turnaj sa do tejto chvíle ani raz neprebojovala, pritom hneď dvakrát k tomu mala naozaj veľmi blízko. Prvýkrát to bolo pri kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2010, kedy si Bosna podržala druhú priečku za suverénnym Španielskom (jedenásťbodový náskok) a následne putovala do baráže, kde sa stretla s Portugalskom.Skúsenejší súper však oba zápasy opanoval najtesnejším možným rozdielom a bosnianski hráči sa tým pádom do Juhoafrickej republiky nepozreli.
Veľmi podobný scenár sa opakoval pred dvoma rokmi. Bosna a Hercegovina zaostala v skupinovej fáze za Francúzskom o púhy jeden jediný bod a znovu tak musela absolvovať zradnú baráž.Los si s východoeurópskeho štátu trochu zalaškoval a prisúdil b osnianskym hráčom opäť Portugalcov. Úvodný duel na bosnianskej pôde aj napriek miernu domáci prevahu vytúženú bránku neponúkol, odvetu na Estádio da Luz následne výrazne ovplyvnilo vylúčenie Senad Lulić, po ktorého odchode ešte pyrenejský celok stihol za štyridsať minút zaznamenať ďalšie štyri góly a konečným výsledkom 6: 2 nenechal nikoho na pochybách o zaslúženom postupe na ME.
Do tretice už to však Bosne predsa len vyšlo. Mužstvo okolo kanoniera ManCity Edina Džeka od samého začiatku valcoval jedného súpera za druhým a nakoniec si z prvej pozície zabezpečilo účasť na záverečnom turnaji.Druhí Gréci však nakoniec zaostávali iba o skóre, ktoré bolo z bosnianskeho pohľadu až neuveriteľné, keď tridsiatich vstrelenými gólom konkurovalo pouhopouhých šesť inkasovaných (Grécko naproti tomu malo skóre 12: 4).
Kvalifikácia
bosnianskej cestu do Brazílie už sme načali, teraz sa však na ňu môžeme pozrieť ešte trochu podrobnejšie. Safet sušiacich a jeho ovečky dostali jednu z hratelnějších skupín, kde mali byť najtvrdším orieškom už spomenutí Gréci a Slováci. Bosna a Hercegovina na rozjazd absolútne jednoznačne vyplanila Lichtenštajnsko, ktorému nasázela potupných osem kúskov (!) A len o štyri dni neskôr štyrmi gólmi zaťažila bránku Lotyšska.Nasledovala bezgólová remíza na gréckej pôde a domáce výhry nad Litvou a práve Gréckom.
Po ďalšom ľahkom víťazstve v Lotyšsku už začínalo byť jasné, že by sa Bosna tentokrát na záverečný turnaj predsa len mohla kvalifikovať.Dobre rozohranú kvalifikáciu však potom nečakane skomplikovala porážka so Slovákmi, tím z Balkánu však následne slovenský prehru vrátil a následne ďalšími dvoma vyhranými zápasy udržal výsostné postavenie, vďaka ktorému sa premiérovo kvalifikoval na svetový šampionát.
Na koho sa zamerať: Edin Džek o
Pri pohľade na bosniansku súpisku sa nám pohľady snáď automaticky zameria na Edina Džeka, ktorého si väčšina slovenských fanúšikov čiastočne privlastňuje.Práve rodák zo Sarajeva je s istotou najväčšou hviezdou premiérového účastníka svetového majstrovstva a na Džeko bude ležať najväčšie diel zodpovednosti za úspech alebo neúspech reprezentácie Bosny a Hercegoviny.
Futbalový životopis Edina Džeka je všeobecne veľmi známy, môžeme si ho však aspoň v skratke pripomenúť. Prvé futbalové krôčiky Edin urobil v Željezničar Sarajevo, kam ho na tréningy začal vodiť jeho otec, ktorý predtým taktiež hrával futbal na profesionálnej úrovni, ale z bosnianskej najvyššej súťaže sa ďalej nepozrel.Cez mládežnícke kategórie sa nádejný kanonier dostal až do prvého mužstva Željezničar, kde ho počas sezóny 2004/05 viedol český tréner Jiří Plíšek. Práve on následne priviedol vtedy 19-ročnéh o Džeka do Českej republiky, konkrétne do Teplíc, kde mládežnícky reprezentant podpísal štvorročný kontrakt.
Ešte pred nástupom do teplického drese sa však Džeko ukázal na hosťovaní vo druholigovom Ústí nad Labem, kde pod vedením Jiřího Pliska počas 15 jesenných zápasov nastrieľal šesť gólov a na zimnú prípravu už putoval späť do Teplíc. Na jar si odkrútil debut na českej najvyššej úrovni a do štatistík si zapísal tri góly.Naplno však bosniansky Suter zažiaril počas nadchádzajúcej sezóny, kedy dokázal streliť trinásť gólov a okrem ocenenie pre najlepšieho cudzinca Corgoň ligy si vyslúžil tiež záujem zahraničných klubov. Nakoniec počas leta 2007 predsa len zmenil dres, keď za zhruba 4 milióny eur putoval do nemeckého Wolfsburgu.
Tu sa Džeko okamžite adaptoval a postupne vytvoril s Brazílčanom Grafitem doslova smrteľné útočné duo, ktoré rozvracala jednu bundesligovou defenzívne hrádza za druhou . Vo svojej druhej sezóne s VfL po skvelom jari prekvapivo získal cenenou Meisterschale a sezónu 2009/10 pre zmenu zakončil ako najlepší bundesligový strelec (22 gólov).Na začiatku ďalšieho ročníka sa stal Džeko historicky najlepším ligovým strelcom Wolfsburgu, keď s 59 gólmi počas 96 stretnutí prekonal doterajší primát Diega Klimowicz.
Tou dobou už však začínal byť automobilový celok Džeko tesný a bolo len otázkou času, kedy zamieri za lepším. Na jeseň stihol svojej bundesligovej konto vylepšiť o ďalších desať presných zápasov, počas zimnej prestávky ale za astronomických 32 miliónov eur prestúpil do ambiciózneho Manchestru City.Tu však Džeko na svoje gólové manévre z Nemecka okamžite nenadviazal a za 15 ligových duelov si zapísal púhe dva góly.
Hneď od ďalšieho ročníka sa však opäť stal postrachom súperových brankárov a trikrát po sebe si vylepšil počet ligových gólov, vzhľadom ku končiace zmluve sa však pozvoľna opätovne začína špekulovať o jeho odchode. Džeko pochopiteľne so železnou pravidelnosťou reprezentuje, keď za 61 zápasov stihol nasádzať 33 gólov! Nikoho potom iste neprekvapí, že už trikrát získal ocenenie Idol Náci (Idol národa - pozn.red.), ktoré sa v Bosne a Hercegovine udeľuje futbalistovi roka.
Po skončení futbalovej kariéry by sa Džeko dosť možno uživil aj ako lingvista, plynne totiž zvláda hovoriť štyrmi jazykmi: bosensky, česky, nemecky a anglicky. Jeho obľúbeným klubom bol AC Miláno, kde hrával jeho vzor Andrej Ševčenko. Ukrajincův dres s číslom 7 stále zdobia jeho múr doma v Sarajeve. Edin Džeko je mimo iného bratranec Emir Spahić, súčasného kapitána bosnianskej reprezentácie.
Tréner: Safet sušiace
Na bosnianskej lavičke nájdeme jedno z tých menej známejších trénerských mien.Safet Sušice je však bývalým úspešným reprezentantom Bosn y a Hercegoviny, za ktorú však po osamostatnení stihol odohrať obyčajné dva zápasy, predtým pochopiteľne nastupoval za Juhosláviu (54 zápasov a 21 gólov). Pod jeho menom sa potom objavujú najväčšie úspechy súčasnej bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorú vedie od konca roka 2009.
Sušičova futbalová kariéra začala v klube Krivaja v meste Zavidovići, následne však jeho kroky smerovali do slávnejšieho FK Sarajevo, kde sa počas nasledujúcich 9 rokov stal doslova legendou.Ako ofenzívny stredopoliar s neobyčajným čuchom na góly stihol vo 221 zápasoch zaznamenať 85 gólov, stal sa najlepším strelcom juhoslovanskej ligy (17 gólov počas ročníka 1979/80) a ten istý rok bol ocenený ako juhoslovanský Futbalista roka.
Od roku 1982 potom obliekal dres parížskeho Saint-Germain, kde dokázal preraziť aj na európskej scéne. Sušiacich mal ako hráč šťastie na zranenia, vďaka čomu si dokázal udržať výkonnosť na veľ mi vysokej úrovni aj po uplynutí 30 narodenín. Za PSG stihol medzi rokmi 1982 až 1991 úctyhodných 96 gólov a navrch pridal 61 asistencií.Posledný rok aktívnej hráčskej kariéry následne sušiace odohral za Red Star Saint-Quen, tou dobou už však mal jasno, že sa chce stať trénerom.
Trénerské pôsobenie začal v Cannes, cez Istanbulspor a krátku anabázu v Al-Hilal sa potom dostal do Konyaspor, po ďalších tureckých kluboch Ankaragücü, Rizespor a Ankaraspor nakoniec zakotvil u bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorá vtedy mala za sebou neúspešnú baráž s Portugalskom o postup na majstrovstvá sveta 2010. Počas kvalifikácie o nadchádzajúce Euro to po sérii zlých výsledkov nevyzeralo sa sušiace ktovieako ružovo, avšak nakoniec dostal dôveru, za ktorú sa teraz odvďačil postupom na MS do Brazílie.Pred desiatimi rokmi bol Safet sušiace zvolený ako najvýraznejší bosniansky hráč za posledných 50 rokov.
Prednosti
Jednoznačne útok. A to rozhodne nejde iba o osobu Edina Džeka, ktorý na seba logicky strháva najväčšiu pozornosť, ale aj Vedad Ibišević dlhodobo preukazuje na bundesligových trávnikoch svoje nesporné kvality a spoločne sa Salihovičem, Misimoviča a Pjanićem dokážu rozobrať prakticky každú obranu.Výhodou vyššie zmienených hráčov je tiež skvelá zohratosť, lebo spolu pomerne dlho pôsobili na klubovej úrovni (Misimoviča a Džeko vo Wolfsburgu, Salihović a Ibišević spoločne hrali za Hoffenheim atď.).
Pri zmienke skóre z kvalifikácia (30: 6 ) je stávka na ofenzívnu stránku hry na prvý pohľad jednoznačná, avšak ani obrana rozhodne nezaostáva. Kapitán Emir Spahić aj vo svojich takmer 34 rokoch preukazuje kvality v Leverkusene, kde okrem iného dokázal posadiť na lavičku nádejného Philipp Wollscheid.Tiež Mujdža, Kolašinac alebo Bičakčić patrí medzi bundesligovej stálice a to nehovoriac o Begovic, ktorý patrí medzi najspoľahlivejšie brankára Premier League, kde chytá za Stoke.
Slabiny
Mínusom môže byť a zrejme aj bude prakticky nulová skúsenosť z podobných reprezentačných akcií, ktorú by ale čiastočne mala zmazať protřelost niektorých hráčov z klubovej úrovne a najmä potom osoba Safety Sušiče, ktorý už mnohokrát preukázal, že je naozaj skvelým stratégom.
Predpokladaná zostava
Asmir Begović - Mensur Mujdža, Ermin Bičakčić, Emir Spahić, Senad Lulić - Haris Medunjanin - Miraj Pjanić, sejad salihović - zvjezdan misimović - Vedad Ibišević , Edin Džeko
Jednu veľkú premiéru prežije na majstrovstvách sveta v Brazílii reprezentácie Bosny a Hercegoviny, ktorá sa vo svojej pomerne krátkej histórii ukáže na záverečnom turnaji vôbec prvýkrát!V skupine s Argentínou, Nigériou a Iránom sa potom rozhodne musí pobiť o postup.
História
Ako už bolo napísané, futbalová reprezentácia Bosny a Hercegoviny za sebou nemá príliš dlhú históriu. Vznik samostatnej bosnianskej reprezentácie sa datuje do roku 1993, kedy došlo k rozpadu bývalej Juhoslávie, krátko nato sa potom východoeurópska krajina stala členom FIFA a UEFA.Premiérový zápas odohrali bosnianski hráči na pôde Iránu, odkiaľ si priviezli víťazstvo 3: 1.
Postupne sa Bosna a Hercegovina zapojila do kvalifikačných bojov o majstrovstvá sveta a Európy, avšak na záverečný turnaj sa do tejto chvíle ani raz neprebojovala, pritom hneď dvakrát k tomu mala naozaj veľmi blízko. Prvýkrát to bolo pri kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2010, kedy si Bosna podržala druhú priečku za suverénnym Španielskom (jedenásťbodový náskok) a následne putovala do baráže, kde sa stretla s Portugalskom.Skúsenejší súper však oba zápasy opanoval najtesnej� �ím možným rozdielom a bosnianski hráči sa tým pádom do Juhoafrickej republiky nepozreli.
Veľmi podobný scenár sa opakoval pred dvoma rokmi. Bosna a Hercegovina zaostala v skupinovej fáze za Francúzskom o púhy jeden jediný bod a znovu tak musela absolvovať zradnú baráž.Los si s východoeurópskeho štátu trochu zalaškoval a prisúdil bosnianskym hráčom opäť Portugalcov. Úvodný duel na bosnianskej pôde aj napriek miernu domáci prevahu vytúženú bránku neponúkol, odvetu na Estádio da Luz následne výrazne ovplyvnilo vylúčenie Senad Lulić, po ktorého odchode ešte pyrenejský celok stihol za štyridsať minút zaznamenať ďalšie štyri góly a konečným výsledkom 6: 2 nenechal nikoho na pochybách o zaslúženom postupe na ME.
Do tretice už to však Bosne predsa len vyšlo. Mužstvo okolo kanoniera ManCity Edina Džeka od samého začiatku valcoval jedného súpera za druhým a nakoniec si z prvej pozície zabezpečilo účas ť na záverečnom turnaji.Druhí Gréci však nakoniec zaostávali iba o skóre, ktoré bolo z bosnianskeho pohľadu až neuveriteľné, keď tridsiatich vstrelenými gólom konkurovalo pouhopouhých šesť inkasovaných (Grécko naproti tomu malo skóre 12: 4).
Kvalifikácia
bosnianskej cestu do Brazílie už sme načali, teraz sa však na ňu môžeme pozrieť ešte trochu podrobnejšie. Safet sušiacich a jeho ovečky dostali jednu z hratelnějších skupín, kde mali byť najtvrdším orieškom už spomenutí Gréci a Slováci. Bosna a Hercegovina na rozjazd absolútne jednoznačne vyplanila Lichtenštajnsko, ktorému nasázela potupných osem kúskov (!) A len o štyri dni neskôr štyrmi gólmi zaťažila bránku Lotyšska.Nasledovala bezgólová remíza na gréckej pôde a domáce výhry nad Litvou a práve Gréckom.
Po ďalšom ľahkom víťazstve v Lotyšsku už začínalo byť jasné, že by sa Bosna tentokrát na záverečný turnaj predsa len mohla kvalifikovať.Dobre rozohranú kvalifikáciu však potom nečakane skomplikovala porážka so Slovákmi, tím z Balkánu však následne slovenský prehru vrátil a následne ďalšími dvoma vyhranými zápasy udržal výsostné postavenie, vďaka ktorému sa premiérovo kvalifikoval na svetový šampionát.
Na koho sa zamerať: Edin Džeko
Pri pohľade na bosniansku súpisku sa nám pohľady snáď automaticky zameria na Edina Džeka, ktorého si väčšina slovenských fanúšikov čiastočne privlastňuje.Práve rodák zo Sarajeva je s istotou najväčšou hviezdou premiérového účastníka svetového majstrovstva a na Džeko bude ležať najväčšie diel zodpovednosti za úspech alebo neúspech reprezentácie Bosny a Hercegoviny.
Futbalový životopis Edina Džeka je všeobecne veľmi známy, môžeme si ho však aspoň v skratke pripomenúť. Prvé futbalové krôčiky Edin urobil v Željezničar Sarajevo, kam ho na tréningy zača l vodiť jeho otec, ktorý predtým taktiež hrával futbal na profesionálnej úrovni, ale z bosnianskej najvyššej súťaže sa ďalej nepozrel.Cez mládežnícke kategórie sa nádejný kanonier dostal až do prvého mužstva Željezničar, kde ho počas sezóny 2004/05 viedol český tréner Jiří Plíšek. Práve on následne priviedol vtedy 19-ročného Džeka do Českej republiky, konkrétne do Teplíc, kde mládežnícky reprezentant podpísal štvorročný kontrakt.
Ešte pred nástupom do teplického drese sa však Džeko ukázal na hosťovaní vo druholigovom Ústí nad Labem, kde pod vedením Jiřího Pliska počas 15 jesenných zápasov nastrieľal šesť gólov a na zimnú prípravu už putoval späť do Teplíc. Na jar si odkrútil debut na českej najvyššej úrovni a do štatistík si zapísal tri góly.Naplno však bosniansky Suter zažiaril počas nadchádzajúcej sezóny, kedy dokázal streliť trinásť gólov a okrem ocenenie pre najlepšieho cu dzinca Corgoň ligy si vyslúžil tiež záujem zahraničných klubov. Nakoniec počas leta 2007 predsa len zmenil dres, keď za zhruba 4 milióny eur putoval do nemeckého Wolfsburgu.
Tu sa Džeko okamžite adaptoval a postupne vytvoril s Brazílčanom Grafitem doslova smrteľné útočné duo, ktoré rozvracala jednu bundesligovou defenzívne hrádza za druhou . Vo svojej druhej sezóne s VfL po skvelom jari prekvapivo získal cenenou Meisterschale a sezónu 2009/10 pre zmenu zakončil ako najlepší bundesligový strelec (22 gólov).Na začiatku ďalšieho ročníka sa stal Džeko historicky najlepším ligovým strelcom Wolfsburgu, keď s 59 gólmi počas 96 stretnutí prekonal doterajší primát Diega Klimowicz.
Tou dobou už však začínal byť automobilový celok Džeko tesný a bolo len otázkou času, kedy zamieri za lepším. Na jeseň stihol svojej bundesligovej konto vylepšiť o ďalších desať presných zápasov, počas zimnej prestávky ale za as tronomických 32 miliónov eur prestúpil do ambiciózneho Manchestru City.Tu však Džeko na svoje gólové manévre z Nemecka okamžite nenadviazal a za 15 ligových duelov si zapísal púhe dva góly.
Hneď od ďalšieho ročníka sa však opäť stal postrachom súperových brankárov a trikrát po sebe si vylepšil počet ligových gólov, vzhľadom ku končiace zmluve sa však pozvoľna opätovne začína špekulovať o jeho odchode. Džeko pochopiteľne so železnou pravidelnosťou reprezentuje, keď za 61 zápasov stihol nasádzať 33 gólov! Nikoho potom iste neprekvapí, že už trikrát získal ocenenie Idol Náci (Idol národa - pozn.red.), ktoré sa v Bosne a Hercegovine udeľuje futbalistovi roka.
Po skončení futbalovej kariéry by sa Džeko dosť možno uživil aj ako lingvista, plynne totiž zvláda hovoriť štyrmi jazykmi: bosensky, česky, nemecky a anglicky. Jeho obľúbeným klubom bol AC Miláno, kde hrával jeho vzor Andrej Ševčenko. Ukra jincův dres s číslom 7 stále zdobia jeho múr doma v Sarajeve. Edin Džeko je mimo iného bratranec Emir Spahić, súčasného kapitána bosnianskej reprezentácie.
Tréner: Safet sušiace
Na bosnianskej lavičke nájdeme jedno z tých menej známejších trénerských mien.Safet Sušice je však bývalým úspešným reprezentantom Bosny a Hercegoviny, za ktorú však po osamostatnení stihol odohrať obyčajné dva zápasy, predtým pochopiteľne nastupoval za Juhosláviu (54 zápasov a 21 gólov). Pod jeho menom sa potom objavujú najväčšie úspechy súčasnej bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorú vedie od konca roka 2009.
Sušičova futbalová kariéra začala v klube Krivaja v meste Zavidovići, následne však jeho kroky smerovali do slávnejšieho FK Sarajevo, kde sa počas nasledujúcich 9 rokov stal doslova legendou.Ako ofenzívny stredopoliar s neobyčajným čuchom na góly stihol vo 221 zápasoch zaznamenať 85 gólov, stal sa najlepším strelcom juhoslovanskej ligy (17 gólov počas ročníka 1979/80) a ten istý rok bol ocenený ako juhoslovanský Futbalista roka.
Od roku 1982 potom obliekal dres parížskeho Saint-Germain, kde dokázal preraziť aj na európskej scéne. Sušiacich mal ako hráč šťastie na zranenia, vďaka čomu si dokázal udržať výkonnosť na veľmi vysokej úrovni aj po uplynutí 30 narodenín. Za PSG stihol medzi rokmi 1982 až 1991 úctyhodných 96 gólov a navrch pridal 61 asistencií.Posledný rok aktívnej hráčskej kariéry následne sušiace odohral za Red Star Saint-Quen, tou dobou už však mal jasno, že sa chce stať trénerom.
Trénerské pôsobenie začal v Cannes, cez Istanbulspor a krátku anabázu v Al-Hilal sa potom dostal do Konyaspor, po ďalších tureckých kluboch Ankaragücü, Rizespor a Ankaraspor nakoniec zakotvil u bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorá vtedy mala za sebou neúspešnú baráž s Portugalskom o postup na ma jstrovstvá sveta 2010. Počas kvalifikácie o nadchádzajúce Euro to po sérii zlých výsledkov nevyzeralo sa sušiace ktovieako ružovo, avšak nakoniec dostal dôveru, za ktorú sa teraz odvďačil postupom na MS do Brazílie.Pred desiatimi rokmi bol Safet sušiace zvolený ako najvýraznejší bosniansky hráč za posledných 50 rokov.
Prednosti
Jednoznačne útok. A to rozhodne nejde iba o osobu Edina Džeka, ktorý na seba logicky strháva najväčšiu pozornosť, ale aj Vedad Ibišević dlhodobo preukazuje na bundesligových trávnikoch svoje nesporné kvality a spoločne sa Salihovičem, Misimoviča a Pjanićem dokážu rozobrať prakticky každú obranu.Výhodou vyššie zmienených hráčov je tiež skvelá zohratosť, lebo spolu pomerne dlho pôsobili na klubovej úrovni (Misimoviča a Džeko vo Wolfsburgu, Salihović a Ibišević spoločne hrali za Hoffenheim atď.).
Pri zmienke skóre z kvalifikácia (30: 6 ) je stávka na ofenzívnu st ránku hry na prvý pohľad jednoznačná, avšak ani obrana rozhodne nezaostáva. Kapitán Emir Spahić aj vo svojich takmer 34 rokoch preukazuje kvality v Leverkusene, kde okrem iného dokázal posadiť na lavičku nádejného Philipp Wollscheid.Tiež Mujdža, Kolašinac alebo Bičakčić patrí medzi bundesligovej stálice a to nehovoriac o Begovic, ktorý patrí medzi najspoľahlivejšie brankára Premier League, kde chytá za Stoke.
Slabiny
Mínusom môže byť a zrejme aj bude prakticky nulová skúsenosť z podobných reprezentačných akcií, ktorú by ale čiastočne mala zmazať protřelost niektorých hráčov z klubovej úrovne a najmä potom osoba Safety Sušiče, ktorý už mnohokrát preukázal, že je naozaj skvelým stratégom.
Predpokladaná zostava
Asmir Begović - Mensur Mujdža, Ermin Bičakčić, Emir Spahić, Senad Lulić - Haris Medunjanin - Miraj Pjanić, sejad salihović - zvjezdan misimović - Vedad Ibišević , Edin Džeko
História
Ako už bolo napísané, futbalová reprezentácia Bosny a Hercegoviny za sebou nemá príliš dlhú históriu. Vznik samostatnej bosnianskej reprezentácie sa datuje do roku 1993, kedy došlo k rozpadu bývalej Juhoslávie, krátko nato sa potom východoeurópska krajina stala členom FIFA a UEFA.Premiérový zápas odohrali bosnianski hráči na pôde Iránu, odkiaľ si priviezli víťazstvo 3: 1.
Postupne sa Bosna a Hercegovina zapojila do kvalifikačných bojov o majstrovstvá sveta a Európy, avšak na záverečný turnaj sa do tejto chvíle ani raz neprebojovala, pritom hneď dvakrát k tomu mala naozaj veľmi blízko. Prvýkrát to bolo pri kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2010, kedy si Bosna podržala druhú priečku za suverénnym Španielskom (jedenásťbodový náskok) a následne putovala do baráže, kde sa stretla s Portugalskom.Skúsenejší súper však oba zápasy opanoval najtesnej� �ím možným rozdielom a bosnianski hráči sa tým pádom do Juhoafrickej republiky nepozreli.
Veľmi podobný scenár sa opakoval pred dvoma rokmi. Bosna a Hercegovina zaostala v skupinovej fáze za Francúzskom o púhy jeden jediný bod a znovu tak musela absolvovať zradnú baráž.Los si s východoeurópskeho štátu trochu zalaškoval a prisúdil bosnianskym hráčom opäť Portugalcov. Úvodný duel na bosnianskej pôde aj napriek miernu domáci prevahu vytúženú bránku neponúkol, odvetu na Estádio da Luz následne výrazne ovplyvnilo vylúčenie Senad Lulić, po ktorého odchode ešte pyrenejský celok stihol za štyridsať minút zaznamenať ďalšie štyri góly a konečným výsledkom 6: 2 nenechal nikoho na pochybách o zaslúženom postupe na ME.
Do tretice už to však Bosne predsa len vyšlo. Mužstvo okolo kanoniera ManCity Edina Džeka od samého začiatku valcoval jedného súpera za druhým a nakoniec si z prvej pozície zabezpečilo účas ť na záverečnom turnaji.Druhí Gréci však nakoniec zaostávali iba o skóre, ktoré bolo z bosnianskeho pohľadu až neuveriteľné, keď tridsiatich vstrelenými gólom konkurovalo pouhopouhých šesť inkasovaných (Grécko naproti tomu malo skóre 12: 4).
Kvalifikácia
bosnianskej cestu do Brazílie už sme načali, teraz sa však na ňu môžeme pozrieť ešte trochu podrobnejšie. Safet sušiacich a jeho ovečky dostali jednu z hratelnějších skupín, kde mali byť najtvrdším orieškom už spomenutí Gréci a Slováci. Bosna a Hercegovina na rozjazd absolútne jednoznačne vyplanila Lichtenštajnsko, ktorému nasázela potupných osem kúskov (!) A len o štyri dni neskôr štyrmi gólmi zaťažila bránku Lotyšska.Nasledovala bezgólová remíza na gréckej pôde a domáce výhry nad Litvou a práve Gréckom.
Po ďalšom ľahkom víťazstve v Lotyšsku už začínalo byť jasné, že by sa Bosna tentokrát na záverečný turnaj predsa len mohla kvalifikovať.Dobre rozohranú kvalifikáciu však potom nečakane skomplikovala porážka so Slovákmi, tím z Balkánu však následne slovenský prehru vrátil a následne ďalšími dvoma vyhranými zápasy udržal výsostné postavenie, vďaka ktorému sa premiérovo kvalifikoval na svetový šampionát.
Na koho sa zamerať: Edin Džeko
Pri pohľade na bosniansku súpisku sa nám pohľady snáď automaticky zameria na Edina Džeka, ktorého si väčšina slovenských fanúšikov čiastočne privlastňuje.Práve rodák zo Sarajeva je s istotou najväčšou hviezdou premiérového účastníka svetového majstrovstva a na Džeko bude ležať najväčšie diel zodpovednosti za úspech alebo neúspech reprezentácie Bosny a Hercegoviny.
Futbalový životopis Edina Džeka je všeobecne veľmi známy, môžeme si ho však aspoň v skratke pripomenúť. Prvé futbalové krôčiky Edin urobil v Željezničar Sarajevo, kam ho na tréningy zača l vodiť jeho otec, ktorý predtým taktiež hrával futbal na profesionálnej úrovni, ale z bosnianskej najvyššej súťaže sa ďalej nepozrel.Cez mládežnícke kategórie sa nádejný kanonier dostal až do prvého mužstva Željezničar, kde ho počas sezóny 2004/05 viedol český tréner Jiří Plíšek. Práve on následne priviedol vtedy 19-ročného Džeka do Českej republiky, konkrétne do Teplíc, kde mládežnícky reprezentant podpísal štvorročný kontrakt.
Ešte pred nástupom do teplického drese sa však Džeko ukázal na hosťovaní vo druholigovom Ústí nad Labem, kde pod vedením Jiřího Pliska počas 15 jesenných zápasov nastrieľal šesť gólov a na zimnú prípravu už putoval späť do Teplíc. Na jar si odkrútil debut na českej najvyššej úrovni a do štatistík si zapísal tri góly.Naplno však bosniansky Suter zažiaril počas nadchádzajúcej sezóny, kedy dokázal streliť trinásť gólov a okrem ocenenie pre najlepšieho cu dzinca Corgoň ligy si vyslúžil tiež záujem zahraničných klubov. Nakoniec počas leta 2007 predsa len zmenil dres, keď za zhruba 4 milióny eur putoval do nemeckého Wolfsburgu.
Tu sa Džeko okamžite adaptoval a postupne vytvoril s Brazílčanom Grafitem doslova smrteľné útočné duo, ktoré rozvracala jednu bundesligovou defenzívne hrádza za druhou . Vo svojej druhej sezóne s VfL po skvelom jari prekvapivo získal cenenou Meisterschale a sezónu 2009/10 pre zmenu zakončil ako najlepší bundesligový strelec (22 gólov).Na začiatku ďalšieho ročníka sa stal Džeko historicky najlepším ligovým strelcom Wolfsburgu, keď s 59 gólmi počas 96 stretnutí prekonal doterajší primát Diega Klimowicz.
Tou dobou už však začínal byť automobilový celok Džeko tesný a bolo len otázkou času, kedy zamieri za lepším. Na jeseň stihol svojej bundesligovej konto vylepšiť o ďalších desať presných zápasov, počas zimnej prestávky ale za as tronomických 32 miliónov eur prestúpil do ambiciózneho Manchestru City.Tu však Džeko na svoje gólové manévre z Nemecka okamžite nenadviazal a za 15 ligových duelov si zapísal púhe dva góly.
Hneď od ďalšieho ročníka sa však opäť stal postrachom súperových brankárov a trikrát po sebe si vylepšil počet ligových gólov, vzhľadom ku končiace zmluve sa však pozvoľna opätovne začína špekulovať o jeho odchode. Džeko pochopiteľne so železnou pravidelnosťou reprezentuje, keď za 61 zápasov stihol nasádzať 33 gólov! Nikoho potom iste neprekvapí, že už trikrát získal ocenenie Idol Náci (Idol národa - pozn.red.), ktoré sa v Bosne a Hercegovine udeľuje futbalistovi roka.
Po skončení futbalovej kariéry by sa Džeko dosť možno uživil aj ako lingvista, plynne totiž zvláda hovoriť štyrmi jazykmi: bosensky, česky, nemecky a anglicky. Jeho obľúbeným klubom bol AC Miláno, kde hrával jeho vzor Andrej Ševčenko. Ukra jincův dres s číslom 7 stále zdobia jeho múr doma v Sarajeve. Edin Džeko je mimo iného bratranec Emir Spahić, súčasného kapitána bosnianskej reprezentácie.
Tréner: Safet sušiace
Na bosnianskej lavičke nájdeme jedno z tých menej známejších trénerských mien.Safet Sušice je však bývalým úspešným reprezentantom Bosny a Hercegoviny, za ktorú však po osamostatnení stihol odohrať obyčajné dva zápasy, predtým pochopiteľne nastupoval za Juhosláviu (54 zápasov a 21 gólov). Pod jeho menom sa potom objavujú najväčšie úspechy súčasnej bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorú vedie od konca roka 2009.
Sušičova futbalová kariéra začala v klube Krivaja v meste Zavidovići, následne však jeho kroky smerovali do slávnejšieho FK Sarajevo, kde sa počas nasledujúcich 9 rokov stal doslova legendou.Ako ofenzívny stredopoliar s neobyčajným čuchom na góly stihol vo 221 zápasoch zaznamenať 85 gólov, stal sa najlepším strelcom juhoslovanskej ligy (17 gólov počas ročníka 1979/80) a ten istý rok bol ocenený ako juhoslovanský Futbalista roka.
Od roku 1982 potom obliekal dres parížskeho Saint-Germain, kde dokázal preraziť aj na európskej scéne. Sušiacich mal ako hráč šťastie na zranenia, vďaka čomu si dokázal udržať výkonnosť na veľmi vysokej úrovni aj po uplynutí 30 narodenín. Za PSG stihol medzi rokmi 1982 až 1991 úctyhodných 96 gólov a navrch pridal 61 asistencií.Posledný rok aktívnej hráčskej kariéry následne sušiace odohral za Red Star Saint-Quen, tou dobou už však mal jasno, že sa chce stať trénerom.
Trénerské pôsobenie začal v Cannes, cez Istanbulspor a krátku anabázu v Al-Hilal sa potom dostal do Konyaspor, po ďalších tureckých kluboch Ankaragücü, Rizespor a Ankaraspor nakoniec zakotvil u bosnianskej futbalovej reprezentácie, ktorá vtedy mala za sebou neúspešnú baráž s Portugalskom o postup na ma jstrovstvá sveta 2010. Počas kvalifikácie o nadchádzajúce Euro to po sérii zlých výsledkov nevyzeralo sa sušiace ktovieako ružovo, avšak nakoniec dostal dôveru, za ktorú sa teraz odvďačil postupom na MS do Brazílie.Pred desiatimi rokmi bol Safet sušiace zvolený ako najvýraznejší bosniansky hráč za posledných 50 rokov.
Prednosti
Jednoznačne útok. A to rozhodne nejde iba o osobu Edina Džeka, ktorý na seba logicky strháva najväčšiu pozornosť, ale aj Vedad Ibišević dlhodobo preukazuje na bundesligových trávnikoch svoje nesporné kvality a spoločne sa Salihovičem, Misimoviča a Pjanićem dokážu rozobrať prakticky každú obranu.Výhodou vyššie zmienených hráčov je tiež skvelá zohratosť, lebo spolu pomerne dlho pôsobili na klubovej úrovni (Misimoviča a Džeko vo Wolfsburgu, Salihović a Ibišević spoločne hrali za Hoffenheim atď.).
Pri zmienke skóre z kvalifikácia (30: 6 ) je stávka na ofenzívnu st ránku hry na prvý pohľad jednoznačná, avšak ani obrana rozhodne nezaostáva. Kapitán Emir Spahić aj vo svojich takmer 34 rokoch preukazuje kvality v Leverkusene, kde okrem iného dokázal posadiť na lavičku nádejného Philipp Wollscheid.Tiež Mujdža, Kolašinac alebo Bičakčić patrí medzi bundesligovej stálice a to nehovoriac o Begovic, ktorý patrí medzi najspoľahlivejšie brankára Premier League, kde chytá za Stoke.
Slabiny
Mínusom môže byť a zrejme aj bude prakticky nulová skúsenosť z podobných reprezentačných akcií, ktorú by ale čiastočne mala zmazať protřelost niektorých hráčov z klubovej úrovne a najmä potom osoba Safety Sušiče, ktorý už mnohokrát preukázal, že je naozaj skvelým stratégom.
Predpokladaná zostava
Asmir Begović - Mensur Mujdža, Ermin Bičakčić, Emir Spahić, Senad Lulić - Haris Medunjanin - Miraj Pjanić, sejad salihović - zvjezdan misimović - Vedad Ibišević , Edin Džeko
Feliratkozás:
Megjegyzések küldése (Atom)
Nincsenek megjegyzések:
Megjegyzés küldése